Debnárska dielňa

Sud sa skladal z dúžok a ich tvar rozhodoval o tesnosti nádoby. Múzejný súbor debnárskeho náradia predstavuje prácu od rozštiepenia kmeňa po osadenie dna. Kyjanica a štiepacie železo pomáhali rozdeliť surovinu; dúžky sa potom rezali a hobľovali, aby k sebe ich hrany priliehali.

Na vyhladenie styčných plôch slúžil dlhý hoblík. Zaoblenie a sklon bokov sa kontrolovali mierkami pred zostavením dielov do kovových obrúč. Obruče vytvarovali prvú časť suda a držali dúžky pohromade. Ďalší krok vyžadoval zvlhčenie dreva a jeho sťahovanie nad ohňom. Teplo a vlhkosť tak sprevádzali už výrobu nádoby, nielen jej neskoršie používanie.

Dno sa osádzalo do drážky vyrezanej zvnútra pri okraji nádoby. Jeho polomer sa meral veľkým dreveným kružidlom. Náradie dopĺňa film s jednotlivými úkonmi: od prípravy dúžok cez hobľovanie a ohýbanie až po prácu na dne. Takéto poradie pomáha rozlíšiť nástroje na rezanie, meranie a sťahovanie.